Kresťanstvo verzus veda ?

Kresťanstvo verzus veda? Nie. Vec sa má tak, že problém takto nikdy neznel. Znie inak: Kresťanstvo verzus redukcionistický materializmus.

Povedzme, že sme urobili všetko, čo je v našich silách, aby sme niekoho presvedčili, že medzi vedou a náboženstvom neexistuje žiadna "vojna", či skôr - medzi Bohom a prirodzenou kauzalitou – znamenalo by to mier? Bohužiaľ, nie. Prečo nie? Pretože takzvaná "vojna" nie je v skutočnosti medzi vedou a náboženstvom.

Je to konflikt medzi veriacimi v reduktivistickom materializme (predstava, že celá realita môže byť zredukovaná na hmotu v pohybe, vrátane skutočností, ako je slobodná vôľa, láska, altruizmus a morálka) a tých, ktorí nie sú reduktivistickí materialisti.

Jednoducho vyhovuje rétorickým účelom reduktivistických materialistov, aby predstavovali konflikt medzi "vedou" a "náboženstvom" - ako keby to znamenalo zápas síl "pokroku" a tými, ktorí sú "uviaznutí v temných vekoch."

Napríklad, bez ohľadu na to, ako "teológia tela" Jána Pavla II. predstavovala jednu z najzaujímavejších kontinentálnych filozofií dvadsiateho storočia, ešte stále boli nevedomí fanatici, ktorí o nej hovorili len preto, že pápež písal o transcendentálnom dobre, objektívnych kategóriách morálky s autonómnymi zdrojmi cností : "Vidíte, katolícka cirkev je stále uviaznutá v temných vekoch."

Tak prečo spoločnosť vo všeobecnosti dovoľuje týmto skupinám vyhnúť sa takýmto očividným klamstvám? Úprimne povedané, pretože slúži inému hlbšiemu spoločenskému účelu. Ako tvrdil filozof Charles Taylor, zatiaľ čo vo všetkých spoločnostiach sa napĺňala podstata osoby vo vzťahu k božskému alebo kozmickému poriadku, moderný človek má tendenciu byť vykoreneným.

Keď vidíte, že súcno vyjadruje transcendentný poriadok, obzvlášť rozkaz božskej múdrosti, potom veríte, že rozkvetu ľudstva je najlepšie slúžiť uvažovaním, porozumením a životom v súlade s týmto kozmickým poriadkom.

Keď však chcete kontrolovať skutočnosť pre svoje vlastné účely, keď chcete vidieť "súcno" len ako "hmotu", ktorá sa má pretvoriť podľa vlastnej autonómnej vôle, tak sa obávate každého, kto by mohol presvedčiť verejnosť, že akýkoľvek pohľad na inú prírodu, ako je tá, ktorá slúži ľudskej autonómii - a ešte horšia, ktorá by mohla pomôcť založiť určité morálne obmedzenia na ľudskú autonómiu - je "nebezpečne" vyradená z kroku "s modernosťou.

Buďme teda úprimní: medzi materialistickou myšlienkou o prírode a katolicizmom je skutočná vojna. Medzi vedou a kresťanstvom však neexistuje žiadna "vojna", pretože katolicizmus vždy prijímal, že milosť neporušuje prírodu/prirodzenosť, ale ju zdokonaľuje

Katolícka cirkev učí, že súcno je "dobré, veľmi dobré" a človek prekvitá tým, že sa v múdrosti prispôsobí morálnemu poriadku. Moderný materializmus hovorí, že príroda sa stáva dobrou len keď je v súlade s vôľou a že neexistuje žiadny morálny poriadok, iný ako ten, ktorý vytvoríme tak, že budeme vynucovať našu vlastnú vôľu na veci okolo nás.

Vyzvime hlasovať o týchto dvoch možnostiach: sloboda nad skutočnosťou alebo sloboda v súlade so skutočnosťou. Nie je mi jasné, že zvíťazíme v boji o záujem súčasného človeka.. Ale aspoň by sme mali mať jasno v tom, kde je skutočný konflikt a na čom Cirkev naozaj stojí v tejto bitke.