Čo je teda tento zázrak nazývaný Bohom, ak nie skutočnosť, jediný najviac oslňujúci údaj o tom všetkom, že On existuje. Že jeho samotný názov, ktorý, keď hovorený v hromovej teofánii Exodusu, putujúcim Izraelitom, kričí zo srdca horiaceho kera, aby to všetci počuli: "Som, kto som."
Svätý Tomáš Akvinský argumentuje, že keď hovoríme "Ten, kto je," opisujeme vernejšie jeho bytie, než ked by sme ho volali len Boh. A tak opäť na sile tohto obrazu rozpáleného na duši, ocitáme sa nevyhnutne natiahnutý od samého začiatku vydať sa hľadať Boha.
Ani prach smrti ani hriech, dva hlavné postihnutia, ktorým čelíme, nemôžu úplne zabrániť našmu povedomiu o tomto Najvyššom, ktorí, ako nespočet svätcov opakovane hovorilil, je bližšie k nám ako my sami sebe.
"Keď objavíte dvere svojho srdca," vyhlasil svätý Ján Chryzostom v prevolaní ozývajúcom sa po stáročia, "objaviťe bránu nebies." Len krehkosť našich myslí a svojhlavosť našej vôle, nás môže odkloniť od toho, čo de Lubac, v expresívnom obraze nazýva "kráľovská cesta z mysle", pozdĺž ktorej sa určená cesta domov do neba uberá.
Tu je, ako Lady Juliána Norwich povedala v 14. storočí, ktorá pri prepisovaní slov Krista, zvolala akoby nám sám Boh dal uveriť : "Boh je všetko, čo je dobré, a Boh urobil všetko, čo stvorené, a Boh miluje všetko, čo urobil. , ,
A Kristus, ktorý nie je úplne hotový v zkrásnení naších očakávania o ňom, pridal nasledujúce: " urobím dobrým to, čo je chybné. "
aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia, medzi ktorým svietite ako svetlá na svete (Filipanom 2:15)
Čo za Boha to musí byť, aby chcel inšpirovať takú smelosť nádeje? "Aby všetko malo byť dobre aj všetky veci musia byť dobre", aby som citoval T. S. Eliot, ktorý potom, čo si vypožičal tento citát od Lady Juliány, stlačil uvažovanie o dobrote za všetky pozemské limity.
Nechajte ma to zobraziť takto. Prečo by Boh dal život bytostiam, ktorých priľnavosť na bytí je tak tenulinká, že nikto z nich nemôže nikdy sám sebe dať bytie? Sme snáď ako to čo Platón prvý poukázal, deti chudoby, treba podotknúť, že ontologickej chudoby.
A aby to už nebolo dosť pokorným, je tu dychberúca skutočnosť, ktorú treba zohľadniť: Prečo by Boh najskôr priviedol nás do bytia a potom zariadil, aby sa sám priniesol do bytia?? Môže každý z nás pridať alebo odpočítať lakeť z čírej Božej veľkosti?
A potom, samozrejme, najviac omamný vývoj zo všetkého, čo je skutočnosť, že Boh nielen dáva sa do sveta ľudí, ale umožňuje tým istým ľudom položiť ruky na neho, aby ho pomaly priviedli k smrti.
Kto je ten Boh, ktorý si mal priať nielen, aby boli ľudia, ale prial pokoriť sa ich neprávostiam spáchaných krívd? A potom - Ó božská prezieravosť zo všetkých! - Ten istý Boh nástrojom jeho vleklej a bolestivej smrti ju urobil prostriedkom nášho vyslobodenia zo smrti.
To je Boh, v ktorého ateisti nemôžu uveriť. Ale musí ich privádzať do šialenstva....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára