Pán profesor Spaemanne, svojou filozofiou ste bol sprievodcom pontifikátu Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Mnohí veriaci teraz diskutujú o tom, ako možno Amoris laetitia čítať v kontinuite s náukou Cirkvi a týchto pápežov. Ako to vidíte vy?
Smerovanie tohto dokumentu vyvoláva závery, ktoré nemôžu byť kompatibilné s náukou Cirkvi. Článok 305 spolu s poznámkou 351, kde sa píše, že veriaci "v objektívnej situácii hriechu" ... "na základe zmierňujúcich faktorov" môžu byť pripustení ku sviatostiam, priamo odporuje článku 84 listu Familiaris consortio Jána Pavla II.
O čo tu Jánovi Pavlovi II. šlo?
Ján Pavol II. vysvetľuje ľudskú sexualitu ako "reálny symbol pre celistvé vydanie seba samého druhej osobe" a to "bez akéhokoľvek časového alebo iného obmedzenia". V článku 84 formuluje celkom jasne, že rozvedení žijúci v novom zväzku sa musí sexuálneho styku zrieknuť, ak chcú pristupovať ku sv. prijímaniu. Zmena v tejto praxi by preto nebola vôbec žiadnym "ďalším rozvinutím Familiaris consortio", ako hovorí kardinál Kasper, ale zlomom v antropologickej a teologickej náuke o ľudskom manželstve a sexualite. Cirkev nemá žiadnu právomoc neusporiadané sexuálne vzťahy hodnotiť pozitívne udelením sviatostí a tým predbiehať Božie milosrdenstvo. Na tom nič nemení, ako my konkrétnej situácie klasifikujeme ľudsky a morálne. Dvere sú tu zatvorené.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára