piatok 24. februára 2017

uznávaný teologický inštitút z Čile nachádza podobnosť medzi situáciou v Cirkvi vzniklou v dôsledku Amoris Laetatia a ariánskou herézou zo 4. storočia.

V podstate a vo svojej skutočnosti dokument, najhlbšou formuláciou, poskytuje voľnú ruku k vyriešeniu drvivej väčšiny reálnych situácii na základe pomerne jednoduchého kritéria a jedného v súlade s prevažujúcou mentalitou našej civilizácie ... 

to navádza našu pozornosť silne na politiku cisára Konštantína II. pri hľadaní dostatočne všeobecných pojmov s úmyslom zmieriť niekoľko rôznych polôh. Všeobecná povaha pojmu "ako k Otcovi podľa Písma" z ariánskej kontroverzie dokonale zodpovedá v druhovej povahe formulke "v niektorých prípadoch [. , , ] sviatosť môže byť poskytnutá ", ktorý nájdeme v aktuálnom dokumente Amoris laetatias. Teoreticky, tak môže byť uznaná takmer každá poloha a situácia.

V dôsledu sú takéto situácie tiež analogické z hľadiska praktického výsledku. Rovnako ako vtedy, takmer v úplnosti biskupi podpísali ariánske prehlásenie v Rimini z roku 359-60, a dnes tiež, drvivá väčšina biskupov prijala nový dokument bez komentára, hoci vedomý si toho, že v skutočnosti legitimizujú sériu pozícií, ktoré sú vzájomne nezlučiteľné, a niektoré zjavne kacírske.

Pokiaľ ide o doktrinálne dokumenty, paralelný prvok najviac zaslúžujúci si našu pozornost je charakteristická nejednoznačnosť ariánskeho postoja v rokoch 357-360. V skutočnosti, ich kacírska povaha je spôsobená ani nie tak tvrdeniami sami o sebe nesprávnymi, ale tvrdeniami všeobecnej povahy, ktoré zahŕňajú rovnako miernu anti – Nikejskú interpretáciu tak rozhodne pro – Ariánsky postoj.

Hoci ariánska minorita držala vtedy v Cirkvi moc, nedovolila si predložiť pozíciu príliš jasne v opozícii s tradičným pohľadom. Tak výslovne neuvádza, že Syn je nižší od Otca; Naozaj, v niektorých dokumentoch výslovne odsudzuje anomoeismuz, hoci pritom používa všeobecný pojem, ktorý by mohol byť náchylný k rôznym stupňom subordinacionismu (podriadenosti).

Stručne povedané, aj keď heréza držala opraty, snaží sa samu seba skryť.

Analogicky, slávna kapitola VIII súčasnej exhortácie otvorene nepopiera nerozlučiteľnosť manželstva, v skutočnosti ju dokonca slovom potvrdzuje. Avšak, popiera v praxi nevyhnutné dôsledky vyplývajúce z manželskej nerozlučiteľnosti.

Robí tak prostredníctvom meandrujúceho a spletitého diskurzu, s použitím znenia, ktoré zahŕňa celý rad rôznych situácii a polôh, niektoré sú extrémnejšie, iné miernejšie. Napríklad sa uvádza, že "V niektorých prípadoch" osôb v "tzv nepravidelných zväzkoch" by mohla byť udelená " pomoc sviatosťi". Čo tieto prípady sú nie je uvedené, takže text je otvorený najmenej štyrom interpretáciam, z ktorých intepretačne užšie sú zjavne nezlučiteľné s tými širšími. V záujme jasnosti výkladu, ich je preto užitočné klasifikovať podľa ich rôzneho stupňa počnúc najviac obmedzujúcimia končiac ich protikladom. (niekoľko strán s opisom 4 možných výkladov, ktoré sa dočítate v odkaze www.aemaet.de/index.php/aemaet/article/download/40/pd)

Ak niekto nečíta jednotlivé tvrdenia v dokumente Amoris Laetatia izolovane, ale v ich súvislostiach a dokument sám zas v jeho bezprostrednom historickom kontexte ľahko zistí, že u podstaty pojmu rozvod v nom dochádza ku neuložení jasnej hranice medzi legálnym manželstvom a "nepravidelným zväzkom". Dokument využíva všeobecné formulky, ktorým láka na svoju obežnú dráhu miernejšie polohy, ale v skutočnosti ozajstný zámer, vyjadrený obratne ale explicitne, je širší a môže, ako sme videli, zahŕňať prakticky všetky prípady druhých zväzkov, výslovne s výnimkou iba tých vlúčených z účastí na sviatostich kvôli obzvlášť nadmerne škandalóznemu správaniu.

Avšak, bohužiaľ, správnosť cieľa sa tu nezdá zodpovedať zákonnosti a primeranosti prostriedkov: nezákonnosti, vzhľadom k tomu, že sa presadzuje niečo, čo je v tajnosti svedomia (ak nie všetkých, iste mnohých) v podstate považované za nepravdivé. Pretože sa predpokladá, že týmto spôsobom o sebe nezákonným, je možné dosiahnuť dobrý cieľ, ktorým je udržať pravovernosť cirkevnej praxe, a zároveň zabrániť väčšiemu zlu, a to vstúpiť do otvoreného rozporu s Rímsky pápežom, situácia je rozhodne problematická pre každého katolíka.

Bohužiaľ, týmto pohľadom sa vystavujeme riziku pádu do "situačnej morálky" ktorá je práve rysom tohto dokumentu, ktorý si prajeme neutralizovaťČ

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára